V apríli nastúpil nový riaditeľ a aby sa s nami zoznámil, rozhodol sa usporiadať veľkonočný večierok v štýle zvieratiek. Prišlo mi to infantilné a strelené. Teambuildingom s kolegami sa už niekoľko rokov úspešne vyhýbam, maximálne zájdem na nejaký vianočný večierok. Navyše nie som veľmi spoločenská… Skôr neznášam ľudí. Na ulicu nevyjdem bez slúchadiel s hlasnou hudbou a v batohu nosím ešte dvoje záložné, keby sa náhodou tie, čo mám na hlave, vybili. Bola som rozhodnutá, že na veľkonočný večierok nepôjdem, preto som zostavenie zvieracieho kostýmu neriešila.

Marta, moja kolegyňa, je z ďaleka, preto pracuje externe a posiela mi články, ktorým urobím korektúru a prispôsobím ich na publikáciu na našom webe. Vždy dodržiava termíny, hoci neraz posiela články v deň deadlinu o 23:59. Jej štýl komunikácie je veľmi formálny. Vážená pani Skalická, zasielam Vám nový článok „Posteľové hrátky po štyridsiatke očami najnovšej oxfordskej štúdie“. S pozdravom Ing. Marta Tichá.

Pre svoju vyťaženosť jej zvyčajne odpovedám prostým OK. Len asi po pol roku spolupráce som jej napísala: OK, ale nie som vydatá ani nemám titul. Odvtedy ma oslovuje Vážená slečna Skalická. Hovorila som si, že je pekný studený čumák, čo dokáže urobiť kompiláciu najnovších prieskumov o sexualite a podať to tak odborne, až má čitateľ pocit, že číta o úrode uhoriek.

Lenže včera mi spolu s poslaným článkom o 23:58 (premohla sa o jednu minútu) napísala PS: teším sa, až sa stretneme na veľkonočnom večierku. 

Práve tú by som chcela spoznať. Určite bude škaredá a zatrpknutá. Predstavila som si, ako by sa milá pani inžinierka asi tvárila na moju úprimne drzú povahu a celkom ma tie predstavy pobavili. A ak má byť večierok dnes večer, mám čo robiť, aby som zohnala kostým.

Mačacie ušká sú vyriešené, práve mám so sebou slúchadlá, ktoré majú navrchu svietiace uši, ale čo chvost? O poludňajšej pauze som zbehla do obchodu, kde som dúfala, že ho zoženiem, a uspela som. Mali dúhový Fluffy Tail, ktorý sa mi hodí k slúchadlám, keďže na nich tie ušká menia dúhovo farby. Nijako podrobne som si ho neprezerala, proste som ho čapla, zaplatila a zmizla.

Pracovná doba skončila, o chvíľu sa vyráža do baru, akurát teraz s chvostom trochu zápasím na záchodoch, keďže nerozumiem, ako sa pripája. Nemá špendlík ani kolíček, ale divnú bambuľu, čo vyzerá ako pešiak v šachu. A ja na toto nemám čas, tak si pešiaka nakoniec zastrčím zozadu za opasok. Robí mi nad zadkom hrču, ale pretiahnem si mikinu čo najnižšie a vyrážam.

Na večierku je vidno, že zvieratkové preoblečenie vzali všetci maximálne vážne. Riaditeľ je celý žltý ako kuriatko, dokonca Béďa je teraz méďa, to sa musím smiať. Až po nejakej dobe si všimnem, že sa s nami veľmi nedruží štíhla, opálená dáma. Má vysoké králičie uši ako slečny z Playboya a sexi čierne, priliehavé minišaty, v ktorých sa jej robia oblúčiky z obrovských koz. Má umelé? Nemluví, len si všetkých kriticky prezerá. Popíja kvalitnú whisky a hádam, že bude mať niečo cez päťdesiat, aj keď má telo dvadsiatky, dlhé nechty, čerstvé melíry a veľmi drahý make-up. Keď si sadne na bar, všimnem si, že jej spod minisukne vykúka bambuľa ‒ králičí chvostík. Ako ho tam má pripevnený?

Moje myšlienky sa ale stočia k jej nohám. Má neuveriteľne dlhé, štíhle, s lodičkami na vysokých podpätkoch. Napadne ma, že je presne ako Playboy slečna, chýba jej len motýlik. Značne pripitá si prisadnem k nej. Nezdravím, ona tiež nie, len ma kriticky prejde pohľadom.

„Ešte jednu?“ prehovorí na ňu barman, keď dopije svoju whisky.
„Dve,“ odvetí prísne. K môjmu prekvapeniu prisunie pohár predo mňa. Pozvala ma na panáka?
„Som Jana,“ usmejem sa na ňu.
„Ja viem,“ odsekne. Ako osina v zadku. Zazerá na mňa ako na nerozvážnu pubertiačku, čo ma núti sa tak aj správať.
„Ako to, že sa ti neotláča rúž na pohári?“ vyzvedám.
„Nepotykali sme si. A keď už, tak ja som oveľa staršia,“ dotknuto pripomenie etiketu.
„Asi o veľmi veľa,“ zaškerím sa. „Ako to, že sa VÁM neotláča rúž na pohári?“
„Je to permanentný make-up.“
„Prečo sa nebavíte s nami?“
„A ty sa snáď bavíš?“
„Tak prečo nejdete do hája?“
„Pretože by som tam skoro stretla teba.“

„Čau zajačik, nechceš si trochu zahopkať?“ vyruší nás Béďa.
„Nie!“ prskne ona, až mi je Béďu ľúto, keď so sklopenou hlavou odchádza. „Blbí chlapi. Myslia len na to jedno,“ zabrble. „A nemajú ani trochu slušnosti.“

„Napríklad vykať starej žene?“ zdvihnem obočie.

Len sa viac zamračí.

„Nejaké zlé skúsenosti? Asi dosť, vzhľadom na váš pokročilý vek,“ popichnem ju.
„Dvaja ex, tri deti a vnúča na ceste.“

Aspoň niečo som z nej dostala. Znovu si ju bezočivo prezriem. „Neverím, že máte také telo po troch deťoch.“
„Makám na sebe, slečinka.“
„Prečo?“
„Čo prečo?“
„Prečo sa snažíte vyzerať dobre, keď ste nahnevaná na chlapov? Očividne teda na celý svet…“
„A prečo ty vyzeráš ako zatuchnutá lesba?“ vráti mi to.
„Lesba? Nie som teplá!“
„Nie? A čo ten LGBT chvost?“
„Nie je LGBT, ale dúhový… A sakra.“ Dôjde mi to.
„Takže šukáš s chlapmi ako králiček?“ neodpustí si.
„Neviem, kto je tu za králička!“ zaškerím sa na ňu. „Ako ste to pripevnili?“
„Normálne. A ty?“

Zleziem z barovej stoličky a ukážem jej, ako mám pešiaka zastrčeného za opasok.

„Máš to zle,“ zmieni otrávene a ďalšiu pozornosť venuje poháru.
„Tak mi povedzte, ako je to správne.“

Nić. Chce sa mi odísť, ale čosi ma zároveň núti zostávať. To naše podpichovanie ma celkom baví.

Dopije, povzdychne si a beze slova zamieri preč. Ani si nesadám späť. Len na ňu civím, ako odchádza. Lenže pri toaletách sa ku mne otočí a žmurkne. Čo to bolo? Mám snáď ísť za ňou? Určite si to vykladám zle, len by som sa strapnila. Ale vycikať sa ísť môžem…

Keď vojdem na toalety, ona stojí s rukami vbok pri zrkadle a očividne čaká na môj príchod.

„Čo je?“ ozvem sa.
„Piatok,“ prskne. „Vyzleč si nohavice a predkloň sa,“ rozkáže.

Som zaskočená. Čo to má byť?

„Pripevním ti to správne,“ povie už trochu milšie a pritom mi vytrhne chvost.

Rozopnem si opasok a pomaly si stiahnem džínsky.

„Aj nohavičky.“

Krútim hlavou. Mám sa obnažovať pred cudzou roštenkou na záchodoch v bare? Tvári sa tak prísne, až ma to trochu vzrušuje. Nasucho prehltnem a stiahnem si aj nohavičky. Predkloním sa a lakťami sa opriem o umývadlo.

Plesk!
Plácne ma po zadku, až vykríknem. Skôr zľaknutím než z bolesti.

„To máš za to, že ti to tak trvalo.“

Plesk! Na druhú pôlku.

„To bolo za čo?“ podivím sa.
„Aby to bolo súmerné,“ odvrkne ležérne a z kabelky vyhrabe lubrikačný gél.

Sledujem, ako ho nanáša na pešiaka. Do riti! Doslova. Že ma to predtým nenapadlo? Análny kolík sa tomu myslím hovori.

„Nie, tak to nie, to nechcem,“ hundrem, ale moje telo koná v naprostom rozpore s hlavou. Roztiahnem nohy, vystrčím zadok viac a som fakt zvedavá.

Postaví sa za mňa. Vidím ju v zrkadle. Má prísný a odhodlaný výraz v tvári, na tom je niečo vzrušujúce. Hladí sa. Najprv na tvári, na krku, šiji, potom na prsiach. Pri tom má pootvorené pery, civí na môj zadok, kde sa iste už rysujú odtlačky jej dlaní, žmurká dlhými riasami a bradavky má v naprostom pozore. Ako by plnila moje podivné želania, vytiahne z výstrihu obe prsia. Má ich nádherne pevné, s tmavými dvorcami. Ako sa mi môžu páčiť kozy? Nie som lesba! Ale nemôžem od nich odtrhnúť pohľad, sú tak zvláštne hypnotizujúce, zvlášť keď si okolo bradaviek krúži prstami.

Zahýbem panvou. Chcem, aby sa dotýkala mňa.

Ona moju neverbálnu prosbu vypočuje a položí mi prsty k venčeku. Jej horúce ruky sú tak jemné, zároveň ma mierne škriabe tými dlhými nechtami, keď krúži, pritlačí a povoľuje. Takmer nedýcham.

Druhou rukou mi začne zozadu masírovať klitoris. Rozhodne som nečakala, že nasadzovanie chvostíka bude erotická záležitosť, ale aj tak mi unikne vzdych. To sa jej páči, vidím v zrkadle, ako jej cukajú kútiky, ale drži sa, aby si zachovala vážnu tvár. Krúži prstami okolo môjho hrbolčeka, tlačí naň, potom zasa jemne krúži. Už sa nebránim a vzdychám.

Cítim, ako mi venček obkresľuje špička pešiaka, zatiaľ čo ona ma neprestáva druhou rukou dráždiť na klitorise. Podbruško mi pulzuje v očakávaní.

Nakloní sa, vlastne sa o mňa oprie, až mi tie jej melóny pristáňu na chrbte. Nabehnuté bradavky sa do mňa zabodnú, čo mi prinesie ďalšiu vlnu vzrušenia. Sledujem jej vážnu, prísnú tvár a pomaly prichádzam k vrcholu. S výdychom ma zahltí mocný orgazmus. A v tej chvíli mi ona zasunie do konečníka pešiaka, čo môj vrchol predĺži o niekoľko nekonečných sekúnd rozkoše. Len sa strážim, aby som nevzdychala vo vlnách orgazmu príliš nahlas, predsa len sme na záchodoch v bare.

Keď sa vydýcham, chcem si natiahnuť nohavičky a nohavice, ale ona ma obliekla, ani som si to nevšimla. Análny kolík vo mne, samozrejme, nechala. Otočím sa a chrbtom sa oprem o stenu, až nechtiac spustím sušič rúk. Čakám, že ma tam nechá ako použitú vreckovku, ale ona sa ku mne pritlačí, stále s kozami von. Moje ruky nejako bezdečne chytia tie dva cecky a do dlaní si opriem melóny. Díva sa mi priamo do oči. Aj cez permanentný make-up jej pery sčerveneli.

„Stále nie si lesba?“ zašeptá.
„Teraz už asi som.“
„Len si z teba uťahujem. Úlet so ženou ti orientáciu nezmení. Ale môžeme ísť k tebe. Myslím, že mi niečo dlhuješ.“

Horlivo prikyvujem. Som rada, že to navrhla, pretože si neviem predstaviť, že s tým análnym kolíkom s farebným chvostom trávim ďalšie hodiny na veĺkonočnom večierku. A chcem jej to oplatiť. Ostatne, ona má v sebe tiež jeden kolík, to sa musí využiť.

„Mimochodom, som Marta,“ dodá.