Napokon predposlednú noc veľtrhu. Kolegovia s úškrnkami miznú zo stánku a už riešia, kam vyrazia na večeru spoločne s našimi hosteskami. Dnes sa bohužiaľ dostanem na hotel posledný, pretože sa musím starať o oba naše zahraničné techniky. Tí sa už veselo bavia s ďalšími krajanmi na vedľajšom stánku a dohovárajú si program na večer. Tuším, že to dopadne ako vždy, len tentoraz to bude ešte divokejšie, pretože všetci naši šéfovia už popoludní odišli na letisko do Viedne alebo do Prahy. Títo vykotúľaní tatíci sa síce každý deň objavili ráno posledné, ale väčšinou našťastie len hodinu dve po otvorení.

Okolo poludnia, oni na rozdiel od nás môžu utiecť na jedlo, už spolu väčšinou hodnotia kvalitu včerajšieho alkoholu a hostesiek. Žiaľ, pre nich dnes už majú poslednú príležitosť. Beriem autom dvoch už mierne rozjarených skoro kolegov až k centru, rýchla zastávka nasleduje buchnutie dverí a mizne kamsi za dobrodružstvom. Nie je to ich prvý veľtrh a to, čo by si nedovolili u nich doma, si tu doprajú skoro každý deň. Ešte že sem ich Boh a ich ženy nevidia.

Konečne na hoteli

Prepletám sa pomocou navigácie späť k hotelu, ale mám smolu, jedny pokrčené plechy tesne predo mnou a je mi jasné, že večeru s kolegami už nestihnem. K sterilne monotónnym semaforom sa za chvíľku pridávajú aj modré svetlá majákov. Keď im potom volám a počujem, v akej sú nálade, ani mi to toľko nevadí. Hlad nemám ao to viac sa teším na sprchu a trochu pokoja. Čas príchodu na navigáciu sa blíži a zdržanie nie je nakoniec dlhšie ako hodina a pol.

Čiaru cez rozpočet mi urobil telefón môjho veľmi rozjareného najvyššieho šéfa, podarilo sa nám dotiahnuť veľký obchod na veľtrhu a naši zahraniční technici to hneď využili a zariadili si u svojich šéfov prebookovanie leteniek z piatku na nedeľu, a tak im musím ešte zariadiť predĺženie ubytovania. Ten víkend si radšej ani nechcem predstaviť. Musím sa tak ešte stavať na hotelovú recepciu.

Hotel je vlastne celkom honosné slovo, je to skôr väčší penzión, kam jazdíme už roky. Nočnú službu má celý týždeň mladá zelenooká ryšavka, ktorá to tu má najskôr ako brigádu pri vysokej. Od mojich mladších kolegov si za ten čas vypočula svoje. Michal ju v utorok po firemnej večeri a množstvu alkoholu vyznával lásku a včera ju pre zmenu Standa ponúkal rozprávku na dobrú noc pri nich na izbe. Celkom sa tým bavila, ale len do tej doby, než začal zaspávať s hlavou na jej pulte a hlasno chrápať. Keď som ho potom vliekol na izbu, len pretočila oči a pomohla mi otvoriť dvere.

Dnes jej musím pripadať ako nejaký IT blázon ovešaný taškami s notebookmi. Mám ich plné ruky, pretože počítače si na ťah nikto väčšinou neberie. Len ja som sa zas nechal ukecať, že ich všetkým hodím k sebe na pokoj, aby ich nemuseli brať sebou na večeru.

Jana, ako má napísané na menovke, bez všetkého pretiahne ubytovanie, sľúbi, že zariadi taxíka na letisko a potom sa s úsmevom spýta: „A kam dnes vyrazili tí Vaši diviaci? Včera sa vracali až okolo štvrtej“. No vida, tak aj ona si všimla a obom je nám jasné, že vie, kde tí dvaja trávia neskoré večery. „Rozhodli sa spoznávať ďalšie nočné kluby v centre.“ Len sa usmiala a pokojne vyhlásila: „Mohli povedať, väčšinou si cudzinci objednávajú eskort priamo na hotel“.

Teraz zas dostala skôr ona mňa. „Netušil som, že ponúkate aj tieto služby?“ Pozrela sa na mňa tými zelenými očami ako na menej chápavého. „To zas nie, ale máme tu telefón a počas veľtrhu to šéf skusne, inak nie.“ Chvíľku som sa na seba len tak pozerali a potom sa začneme obaja smiať, bleskne mi hlavou, snáď som si to u nej úplne nespackal a rýchlo posielam tým vykukom správu s potvrdením, že majú ubytovanie až do nedele.

„Tak, ak tam majú nejakú rovnako milú a krásnu slečnu, ako ste Vy, tak mi ju objednajte.“ Ale keď mi dôjde, čo som to zase plápol za blbosť, radšej sa snažím rýchlo pobrať všetky tie tašky a zmiznúť na izbu. „Tak áno asi tak za hodinu?“ Spýta sa s žmurknutím. Keď vidím, že to berie s humorom a tak pokojne vyhlásim: „Jasne budem sa tešiť. Vďaka za pomoc. A nech Vám to tu uteká“. Na jej jemne pihovatej tvári lemovanej ľahko kučeravými vlasmi je jasne vidieť, že si ma ťažko, ale kto by sa hneval na túto príjemnú pehovatú ryšavú potvorku.

Paulo Coelho vždy zaberie

„Čo to čítate?“ Spýtam sa, ešte keď si všimnem trochu knihy položenej na pultíku vedľa telefónu a pokúšam sa napchať poslednú tašku na druhé rameno tak, aby mi z prvého žiadna nespadla. „Jedenásť minút od Coelha, či to poznáte? Škola ešte nezačala, tak len zabíjam nudu na nočnú.“

Nemohla tušiť, že práve jeho knihy som prečítal snáď všetky. „Kedysi som narazil na Pútnika a potom prečítal asi všetky jeho knihy a práve táto sa pre dnešný večer hodí, trochu sexu a“ Našťastie sa zavčas zarazím, aby som neprezradil koniec. „A koniec sa Vám určite tiež bude páčiť. No, radšej už pôjdem, nemôžem sa dočkať až zo seba zhodím oblek a dám si sprchu.“ Len sa naposledy usmeje a popraje mi pekné sny. Ešte zdolať schody bez straty notebooku.

Našťastie mi od pokoja mojej izby delia len dve poschodia. Ešte nájsť kľúč a behom chvíľky za sebou zatváram dvere izby. Tašky som zahodil niekam k vešiaku a oblek už spolu s predposlednou bielou košeľou trochu nedbalo mizne v skrini. Nemôžem sa dočkať horúcej sprchy. Zahodím kamsi posledné zvyšky oblečenia, chvíľku laborovania s kohútikmi a konečne vnímam horúce kvapky vody dopadajúce na moje telo. Je to môj večerný rituál, ktorý mi tu na veľtrhu pomáha hodiť celý deň za hlavu a už na nič nemyslieť. Chvíľka ticha v horúcej sprche a márna nádej, že zo seba zmyjem všetky tie múdry, ktorými nás dnes pred odchodom úplne zbytočne častoval už mierne opitý riaditeľ.

Donášková služba

Neviem, ako dlho som tam stál, ale z pokoja ma vyrušilo už asi trochu hlasnejšie zaklopanie. Zdá sa mi to, alebo teraz vážne niekto klopal? Honom uterák okolo bokov, v predsieni ani nerozsvietim av duchu už nadávam, čo zas kolegovia zabudli. Otvorím naštvane dvere a šok, za dverami stojí naša recepčná, biela blúzka spolu s čiernou sukňou do polovice stehien len zvýrazňuje jej štíhlu postavu.

Konečne tak vidím aj jej pekne tvarované lýtka, ktoré predtým ukrýval pult recepčný. A až potom mi dôjde, že som skoro nahý. Zato ona vyzerá celkom pokojne, len oči prezradia prekvapenie, asi ma tu nečakala len v hotelovom uteráku. Žeby vážne prišla na ten eskort?

Ale prečo nie. Bez slova jej chytím za ruku. Prekvapivo sa nebráni, a tak jej ľahko vtiahnem dovnútra, zabuchnem dvere a zovriem ju v náručí. „Ja som prišla…“ „Ja viem“ a umlčím jej ďalšie slová drzým bozkom.

Chvíľočku bola doslova trochu stuhnutá, pery mäkké a krásne poddajné, vlasy zblízka jemne voňajúce snáď po orgovánu. Už som sa chcel zastaviť, ale potom ma objala a sama sa pritisla ešte viac. Neviem, čo sa to s nami stalo, len vnímam, ako sme zrazu obaja hladní a krásne nedočkaví. Rýchlo ju vyzliekam, pozor na drobné gombíky a hneď pobozkám každučké novo odhalené miestečko.

Pery putujú po jej hrdle, kĺžu po drobných odhalených prsiach, kde sa ľahučko pohrávajú s roztomilými bradavkami a ďalej pokračujú nižšie a nižšie. Posadím si ju na kreslo a bozkávam jej boky, pahorok a postupne sa nedočkavo blížim k voňavému klinu. Roztvorím jej lono ozdobené len drobným prúžkom nahrdzavého páperia as rozkošou jazykom konečne ochutnám klin, ktorý je teraz milosrdne ukrytý v tieni našich tiel. Jej prvý sten ma potom ešte viac povzbudí a stávam sa odvážnejším.

Jazyk krúži okolo nabehnutého klitorisu, pohráva sa s malou horúcou fazuľkou. Snažím sa byť jemný, aj keď celým telom vnímam, ako strašne veľmi ju chcem. Dotýkam sa zvlhnutej lasturky už len špičkou jazyka. Hladím jej odhalené krivky a moje dlane sa maznajú s prsiami aj vztýčenými bradavkami. Telo má vzrušením prehnuté, ako lúk a ja cítim viac a viac jej pulzujúce vnútro, zviera mi hlavu stehnami a dlaňami si moje vtlačí do svojho lona. A ja sa tam rád nechám viesť.

Už ani nepočujem hlasné steny a len pulzujúca mušlička prezrádza prichádzajúci orgazmus. Dlho ma zviera a hladí po vlasoch. „Teraz ja.“ Poručí si a jej horúce dlane mi trochu rozochvele rozkazujú, aby som sa položil na neďalekú posteľ.

„Teraz sa budem hrať ja“, šepká ticho a ja s rozkošou prijímam horúce zovretie jej pier na svojom penise, stonám a snažím sa vydržať čo najdlhšie toto málinko neobratné, ale veľmi príjemné láskanie. Možno vycítila moje obavy a kľakla si nado mňa. Škádlivo nastavuje svoje prsia mojim perám a ja znova s radosťou ochutnám pihovaté krásne pevné dvojky s nabehnutými hrozienkami. Sama si ma nedočkavo vedie do svojho vnútra. Ten nádherný pocit, keď na mňa prvýkrát ľahko nasedáva a nechá žaluď, aby rozvieral pierky zmáčané túžbou.

Chvíľka posledného váhania a potom už len ľahko dosadne a obaja ticho zastonáme. Zviera mne a nabodáva sa. Cítim, ako sa jej klin otiera o moje telo, ako si bez hanby užíva podľa svojho. A vôbec mi to nevadí, je krásne, keď jej môžem vyjsť v ústrety. Stačí len natiahnuť ruky, zovrieť pevný prdel, pritlačiť ju na seba alebo poláskať prsia s krásne stvrdnutými bradavkami. Tlačím sa do nej, nechávam ju krásne rajtovať. Stena a jej pohyby sú stále divokejšie. Skloní sa a ľahko ma hryzie do ucha. „Chcem to, rob, neprestávaj,“ porúča si a potom už len krásne stená.

Držím ju za boky a mám na krajíčku. „To sa nedá vydržať, divoška, nemali by sme si…“ Obaja strácame hlavu. „Neprestávaj, opovaž sa…, chcem to…“ A potom, keď v nasledujúcej sekunde stuhne v hlasnom vyvrcholení, neodolám sťahujúcej sa mušličke a moja horúca láva naplní jej klin.

Nepúšťam ju od seba, vnímam jej horúce telo pritisnuté na mojom. Srdce ju hlasno bije a ja sa márne snažím upokojiť ju dlaňami putujúcimi po jej rozochvelom tele. „Nádherne voniaš, ryšavka.“ Ľahko ma uhryzne do ramena a potom ticho prednesie: „Ty jeden divochu, vieš, že som Ti chcela len doniesť ten mobil, ktorý si zabudol na recepcii.“